Optické spojenie na vzdialenosť 58km OM1ARL a OM2ZZ

V piatok 06.Juj.2007 sa podarilo zdolať vzdialenosť 58km medzi Robom OM1ARL a Radom OM2ZZ.

Spojenie sa uskutočnilo počas príprav rádioklubu OM3KII na VKV Polný deň.

Foto nižšie.

Moje Story (OM1ARL - Robo):

   Týždeň pred termínom už napätie vrcholilo. Lokalita, ktorú pre mňa vybral Rado bola vyše jednej hodiny od mojho domu a zabudnúť nejakú časť z vybavenia by znamenalo neuspešný pokus. Príprava preto bola detailná. Vo štvrtok som sa dokonca rozhodol na poslednu chviľu postaviť anténny stožiar pre moju jéčkovu anténu, pretože GSM spojenie na Javorine je dosť komplikované a smerovanie bez dalšieho spojenia je zdĺhavé a tažkopádne. V optickom setape som v podstate nič nemenil od posledneho neuspešného pokusu, takže stačilo všetko nabiť, zbaliť a hlavne nič nezabudnúť.

   Prišiel piatok. Pri pohľade na oblohu som bol dosť skeptický. Spojenie nad 50km je takmer iba o počasí. Krátke daždové prehánky mojej psychyke moc nepomohli. Pripravujem sa na niečo tak dlho a prekazí to obyčajný dážd? Táto triviálna otázka zamestnavala moju myseľ nepretržite už celý týždeň. Predpovede hlásili zlepšenie počasia do piatku, ale pri pohlade na oblohu mám skôr opačný pocit.

   Je práve 19:30, balím posledné veci, sadám do auta a vyrážam na miesto. Telefonujem s Radom, ktorý si počasie pochvaluje a jeho optimistický pohľad z víšky ma trochu ukludňuje. Nie však na dlho. Bližim sa k Bratislave a nízka hustá oblačnosť pôsobí dojmom poriadnej búrky. Prichádza dážd. Teda aby som bol presnejši iba zopár kvapiek, ale človek to v tejto situácii vníma trochu inak. Zmena nastala, až keď som sa dostal na západnú stranu Malých Karpát. Oblačnost sa začala rozpadávať a viditeľnosť pri zemi naznačovala možný úspech. Nálada sa podstatne zlepšila. Bol som štastný, že mi zapadajúce slnko konečne svieti do očí počas šoférovania. Z Lozorna som vyzdvihol kamaráta Luba, ktorý chcel vidieť priebeh takejto akcie a mne dobre padla spoločnosť.

   Prichádzame na miesto. Trochu som prekvapený. Pri vytipovanom mieste je bar. Ako kľudné miesto by som to zrovna nenazval. Hukot štvorkoliek, skupinky divných individuí, odparkované autá plné ludí. Taká normálna atmosféra piatkového večera. No nič - začiname rozbaľovať. Prvá stojí anténa na 2m. Vybaľujem xenón spotlight a volám OM2ZZ. Nechcel som všetko vybaliť, nakoľko som netušil či v úskom zornom poli pomedzi kríky vôbec vidím na Javorinu. Po uspešnom otestovaní komunikacie na 2m mi Rado oznamuje, že začina svietiť. Okamžite ho identifikujem a zapínam svoj xenón. Úspech je okamžitý aj na druhej strane. Radovi sa ani veriť nechce, že tak rýchlo je identifikácia za nami. Pred dvoma mesiacmi nám trvala 3 hodiny a skončila neuspešným spojením. Pre istotu ešte synchrónne potvrdzuje prerušovanie xenónového svetla fonicky. Identifikácia je potvrdená. Nastava fáza druhá. Vybaľujem ostatné zariadenia a smerujem sa na Veľkú Javorinu. Rado sa doťahuje nahrubo na môj xenón, keď zrazu v mojich sluchatkách počujem morzeovku z automatu "vvv laser de OM2ZZ". Nastala úľava. Spojenie dnes bude postavené. Oznamujem Radovi situaciu a začiname justovanie. Ja som nahrubo nastavený, takže počuvam Radove VVV a fonicky mu potvrdzujem silu signalu. Najprv elevácia, potom azimut. Nie je to jednoduché. Signál má silný únik spôsobený nehomogenitou prostredia a jeho dynamickou zmenou v čase. Je nutné justovať pomaly. Rado vypína automat a skúša ešte v teréne neoverenú AM moduláciu. OK som spokojný. Je to použiteľné. Začíname justovanie mojej stanice. Rado moj laser nevidí. Xenón úplne prekrýva laser a Rado ma poprosil, aby som ho vypol. Nie je problém. Luboš, môj asistent a fotograf v jdnej osobe siahol na OFF xenonu a bolo. A stalo sa to, čo sa bežne stávalo aj pred tým. Asi 5 minut som nastavoval svoj azimut a eleváciu, až kým sme nezistili, že Rado pozerá na iný zdroj svetla. Komická situácia, ale asi nie posledná. Musel som znovu zapnúť xenón a Rado sa nanovo zorientoval vo svetlách mesta. OM2ZZ bol dosť v nevýhode oproti mne, keďže jeho elevačny uhol smeroval pod horizont mal v pozadí veľa rušivych zdrojov svetla nápadne sa podobajúcich na môj laser. Pokračujeme. Po mojom justovaní Rado usúdil, že môj signál lepší nebude. Moc ma nevidel, ale počul. Tak sme sa rozhodli zostať pri tomto nastavení a uskutočniť oficiálne spojenie. To, že počas vybaľovania nahrávacieho zariadenia si Rado zakopol o statív nebudem rozoberať do detailov. Iba sme si zopakovali jeho justovanie a ja som si chvíľu myslel, že Javorinu zakryla oblačnosť. Rado to bleskovo dotiahol na mňa a radioamatérske spojenie mohlo začať.

   Písanie je moja smrť, tak si radšej túto pasáž vypočujte, neche sa mi ju prepisovať. (mp3 360kB / mp3 180kB). Záznam je dosť biedny. Nemal som nič po ruke, tak som zobral starý diktafón na mikro CC a hodil som ho vedľa repráku. Vysledok? No lepšie ako nič.

   Fú.... máme to. To boli moje slová po spojení. Asi. Možno kecám, ale také niečo by povedal normálny človek a ja som predsa normálny radioamatér. To čo nasledovalo po tom je úplne obyčajná práca. Pobaliť veci, upratať a zase nič nezabudnúť................

    Ďakujem, že sa Vám podarilo článok dočítať až sem .

   73! Robo OM1ARL

Web site and all contents © Copyright Foton 2007, All rights reserved. Free website templates